„Skúsenosť“ sa nedá oceniť, vyčísliť, skopírovať ani naučiť… Pre niektorých z nás magické slovo s veľkým S, za ktorého podstatou sa ženieme kdesi po svete, na najvzdialenejšie miesta… je najsilnejším motorom. Ale niekedy netreba veľa (stačí zájsť za roh, do hypermarketu), aby sme si vylepšili skóre do budúcnosti. Vraví sa: nemáš v hlave, máš v nohách. Mať v nohách v mladom veku sa podľa mňa oplatí.

     Prednedávnom som na internete čítala článok, v ktorom bolo pár bodov o tom, prečo je dobré, ak si mladí ľudia nájdu popri škole aj brigádu. Ja som sa rozhodla opísať moje skúsenosti z brigády, pretože v istom zmysle bola zlomom v mojom živote.

     Ak si chce stredoškolák zarobiť, má pomerne dosť možností. Tá moja sa týkala známej práce pri pokladni. Po roku a pol strávenom na pozícii predavačky môžem povedať, že som začala chápať, čo znamená, ak človek začne pracovať sám na seba a pokúša sa finančne osamostatniť od svojich rodičov.

    Prvé nesmelé nákupy, prví nervózni zákazníci. Ľudia sa stále ponáhľajú na vlak či do práce. Začiatky spojené s prácou predavačky boli pomerne ťažké. Naučiť sa, ktoré stravné lístky náš hypermarket akceptuje, kontrolovať kódy na oblečení, dávať si pozor na to, koľko peňazí mám vydať. Paradoxom je, že najťažšia časť bola naučiť sa vychádzať s ľuďmi. Pochopiť, že každý človek má právo na zlé dni, a že mnohokrát to nebolo o nich, ale o mne. O tom, ako sa dokážem sama nastaviť a akceptovať nálady či osobnosť iných. Stretla som sa s názorom, že za taký krátky čas, akým nablokovanie tovaru a jeho platba je, nie je možné nechať sa ovplyvniť zlou náladou. Stačí však iba chvíľa, pár sekúnd, a celá smena mohla byť poznačená negatívnou energiou. Bolo to ľuďoch. A o mne.

stastnejsi zajtrajsok

Kam za lepším zajtrajškom???

     Naučila som sa byť trpezlivou. Ak pri vás platí bezdomovec lacné krabičkové víno, z vreciek pomaly vyťahuje jednocentové mince, ktoré najprv sám prepočíta, a vy máte v rade ďalších štyroch zákazníkov s plnými nákupnými vozíkmi, naučíte sa byť trpezlivejšou.

     Rovnako to bolo aj s pokorou a úctou. Vo chvíli, keď som prestala brať svoju brigádu ako miesto, kde musím byť, sa zmenilo veľa vecí. Myslím si, že slovo musím má negatívny podtón. Často sa spája s vecami, ktoré nechceme, ale uvedomujeme si následky, ktoré môžeme pri ich nesplnení niesť. Je ťažké robiť náročnú prácu, lebo to chcem ja sám. Niekedy sa ale stačí pozrieť sa na veci z iných strán a považovať prácu za prostriedok skúseností, ktorý ma môže doviesť k samotnému cieľu. Tým cieľom je často sám človek, dotvorený novými poznatkami a podobne.

     Moja práca bola spojená aj s vtipnými chvíľami. Pamätám si pár „mini príbehov“. Najobľúbenejší je nasledujúci. Bol 14. február, všetky regály vyzdobené ružovými plyšákmi s nápisom „Milujem ťa“, všetky čokolády a bonboniéry vypredané, kvety v nevkusnom obale, našťastie, tiež. Platila pri mne mladá rodinka. Zrazu sa chlap pýta, či si ešte po niečo môže zabehnúť, že na to úplne zabudol a je to veľmi dôležité. Manželkine oči sa rozžiarili a hovorí mi: „Uvidíte, teraz mi donesie čokoládu, veď je Sv. Valentína.“ Na to sa chlap vrátil s plnou prepravkou piva, položil mi ju na pás a povedal: „Ach, dnes ide futbal, a ja som skoro zabudol na pivo, bez neho by to nešlo!“ Reakciu manželky asi opisovať nemusím, no ja som sa riadne pobavila. Občas to teda bolo aj o hodnotách.

     Raz ma dostal pán, ktorý kupoval pre svoju manželku veľkú bonboniéru a šampanské. V kvetinárstve mal už zarezervovanú kyticu a hovorí mi: „Viete, dnes s manželkou oslavujeme 50. výročie našej svadby, a chcem ju prekvapiť.“ V takých chvíľach sa človek zamyslí nad tým, aký zmysel má manželstvo.

     Nevedela som odpoveď na otázky, či vianočná ruža vydrží aj po Vianociach a či sú mandarínky naozaj sladké. Ale naučila som sa na ne reagovať bez toho, aby som urazila druhú stranu, aj keď niekedy som mala pocit, že sa viac nezdržím. Počas celého pôsobenia sa mi stalo jeden, jediný krát,  že som svoj hnev preniesla na zákazníka a vrátila mu jeho negatívne správanie. A výsledok? Obaja sme boli nahnevaní, aj keď iným spôsobom. Neviedlo to k ničomu, ale aj táto situácia ma presvedčila, že práca pri pokladni je viac o ľuďoch, ako o peniazoch. (pozn., aj toto tvrdenie je veľkým paradoxom)

     Niekedy boli dni zlých ľudí. Neochotný muž na mňa začal kričať, keď som ho poprosila, či by ten kartón mlieka mohol dvihnúť on sám. Práve títo ľudia boli brúskou mojej trpezlivosti. A to aj v prípade, že pracujete na Štedrý deň a premotivovaný (či skôr zábudlivý) otecko kupuje bábiku pre svoju dcérku a zase iný robí nákup, ktorý tvorili celé balenia múky, vôd a cestovín.

     Pracovanie v hypermarkete ma naučilo komunikovať bez slov. Často k nám chodili nakupovať cudzinci, ktorí nevedeli po anglicky, tobôž nie po slovensky. Ale dorozumieť sme sa dokázali vždy, ťažšie či ľahšie, komunikovať sa dá aj bez slov.

     Myslím si, že práca pri pokladni ma naučila byť silnejšou osobnosťou. Zažila som mnoho situácií, ktoré vycibrili nie len moje morálne hodnoty, trpezlivosť, či osobnosť, ale pohľad na svet. Samozrejme, veľkým plusom boli aj pracovné návyky, pretože vstávať o šiestej ráno cez víkendy či utekať zo školy rovno na brigádu vás naučí mnoho.

     Prídu chvíle, keď to budete chcieť vzdať. Keď sa domov budete vracať so slzami v očiach a otázkou, či sú ľudia normálni. Potom prídu dni, keď sa vašou jedinou motiváciou stanú peniaze a vydržíte smenu len pre silnú motiváciu toho, čo si za ne kúpite. Je to prirodzené. Aj keď to znie maximálne egoisticky. S odstupom času môžem povedať, že to najhlavnejšie, čo som sa naučila, bola iná stránka ľudskosti. Tá, ktorá nezraňuje, ale snaží sa rešpektovať.

stastnejsi zajtrajsok2

“Skúsenosť” je mojím hnacím motorom

 

Janka

Janka

Milujem jeseň, beatnikov a Bukowského.A najmä poéziu.Žijem knihami, občas aj v nich. Venujem sa písaniu esejí a poézie, študujem literatúru a ekológiu. Pýtam sa, hľadám veľa otázok, a potom rozmýšľam nad tým, prečo. Často pozorujem striedanie farieb na semafóre, sú metaforou života.

Čo bude obsahom článkov, ktoré budem písať? Budem sa venovať obyčajnosti. V jednoduchosti je čaro, a práve to na to chcem prostredníctvom slov poukázať.Okrem toho budem písať o literatúre, ktorá ma inšpiruje, motivuje, dotvára moje názory.

jananevolnikova@gmail.com
Janka

Latest posts by Janka (see all)

http://www.e-polis.sk/blog/wp-content/uploads/2016/01/stastnejsi-zajtrajsok3.jpghttp://www.e-polis.sk/blog/wp-content/uploads/2016/01/stastnejsi-zajtrajsok3-300x300.jpgJankaReflexie
„Skúsenosť“ sa nedá oceniť, vyčísliť, skopírovať ani naučiť... Pre niektorých z nás magické slovo s veľkým S, za ktorého podstatou sa ženieme kdesi po svete, na najvzdialenejšie miesta... je najsilnejším motorom. Ale niekedy netreba veľa (stačí zájsť za roh, do hypermarketu), aby sme si vylepšili skóre do budúcnosti. Vraví sa: nemáš...

Komentáre

komentárov